Myslíte si, že deti vnímajú atmosféru? Myslíte si, že záleží na klíme, nálade, v akej vyrastajú deti? A počuli ste už o dvojitej správe? To Vám je správa, kedy jedno žijete a jedno konáte. Je plno vtipov na podobný príklad, že sa pýtate ženy, čo jej je a ona Vám odvrkne NIČ. No v skutočnosti je namrzená, zranená, urazená, nahnevaná, proste sa necíti dobre a s Vami to z nejakého dôvodu nechce zdieľať. Páčilo by sa Vám, keby Vám povedala priamo, že vieš čo, som nejaká nesvoja z práce. Alebo dnes sa ma dotklo a zranilo, čo si povedal. Je to také jasnejšie. A to, čo je jasnejšie, je zároveň liečivejšie. Nemám lepších slov na to ako liečivejšie. Uvoľní to atmosféru, nevzniká priestor pre domnienky a domýšľania a je šanca, že sa priblížite viac ako vzdialite. Lebo každé vzdialenie vyžaduje opäť aspoň trojnásobné úsilie na priblíženie. A prečo by to malo byť inak s deťmi? Aj oni potrebujú byť začlenené a videné v procese rozchodu. Ich prežívanie je dôležité. A verte, že napätie vnímajú. Samozrejme, spôsob ako o tom povedať deťom, závisí od veku. Zvoliť vhodné slová je nadmieru dôležité. Ale o tom si radi povieme neskôr. Na túto chvíľu vás ubezpečujem, že pomenovať procesy, ktoré sa dejú je pre deti zásadné. Nie, až keď je deň D. Že no, sťahujeme sa. Ale byť na príjme deťom a vnímať ich otázky a obavy. To, že sa rozvádzate nie je problém, ale ako to zvládnete vo vzťahu k deťom, to je otázka.
